Výšiny

Každému z nás Boh posiela sprievodcu, nikto z nás nie je samorast, najmä v období skúšky. My sme mali vždy istotu, keď sme kráčali za naším otcom, nepochybovali sme o tom, že niekde zablúdime.

S vrchom Sinaj mám aj osobnú skúsenosť. Spomínam si na to veľmi dobre, lebo som tam bol so svojím dobrým priateľom – kňazom. Vtedy sa udial jeden z našich najpamätnejších rozhovorov o živote, o Bohu, o povolaní.

Je 29. máj 1953. Na vrchole Everestu stoja dvaja muži. Novozélanďan Edmund Hillary a Šerpa Tenzing Norgey. Po mnohých dňoch strádania a námah sa chlapsky objímu. Zažívajú svojich 15 minút slávy. Aj keď tlieskať im bude svet až o niekoľko dní neskôr. Všetky tie roky túžob, sklamaní, nevypočítateľných vrtochov počasia a odlúčenosť od rodiny. Teraz

Je tiché letné ráno. Začína sa brieždiť a keď ti o 5.00 zazvoní budík, zistíš, že na horskej chate to už žije. Viacerí sú už v jedálni, iní si obliekajú výstroj, aby sa čím skôr vydali so svojím vodcom na jeden zo štítov nad chatou Finsteraarhorn. Ani ty nechceš zaostávať. Rýchle raňajky – a už

Súčasťou každého nášho dňa sú rôzne prípravy. Pripravujeme si desiatu do školy (ak vám ju ešte stále nerobia rodičia ☺), pripravujeme sa na vyučovanie, na stretnutie s inými ľuďmi, na podanie športového výkonu. Aj taká cesta na vrchol si zaslúži istú prípravu. Vždy, keď si doma pred túrou balím veci do ruksaka, rozmýšľam, čo potrebujem

Žiara a oblak Boh rád robí prekvapenia a milosť často dáva tam, kde ju vôbec nečakáme. Možno je to tak preto, aby sme v každej milosti videli Boží dar a nielen svoju šikovnosť. Pamätám si na stúpanie na vrch Tábor. Cestou sme stretali kvalitne ozbrojených vojakov, ktorí tam mali nejaké cvičenie. Mnohí z nich vyzerali

Iné svetlo na vrchu Bol koniec januára a ja som mal za sebou prvý polrok na gymnáziu. Od začiatku školského roka sa toho u mňa veľa nezmenilo. Hneď ako zvonček ohlásil koniec vyučovania, začal som bežať. Najprv na obed v školskej jedálni, kde som hádzal rekordy v rýchlojedení, a potom na autobus. Vedel som, že