Katechézy

Iné svetlo na vrchu Bol koniec januára a ja som mal za sebou prvý polrok na gymnáziu. Od začiatku školského roka sa toho u mňa veľa nezmenilo. Hneď ako zvonček ohlásil koniec vyučovania, začal som bežať. Najprv na obed v školskej jedálni, kde som hádzal rekordy v rýchlojedení, a potom na autobus. Vedel som, že

Žiara a oblak Boh rád robí prekvapenia a milosť často dáva tam, kde ju vôbec nečakáme. Možno je to tak preto, aby sme v každej milosti videli Boží dar a nielen svoju šikovnosť. Pamätám si na stúpanie na vrch Tábor. Cestou sme stretali kvalitne ozbrojených vojakov, ktorí tam mali nejaké cvičenie. Mnohí z nich vyzerali

Súčasťou každého nášho dňa sú rôzne prípravy. Pripravujeme si desiatu do školy (ak vám ju ešte stále nerobia rodičia ☺), pripravujeme sa na vyučovanie, na stretnutie s inými ľuďmi, na podanie športového výkonu. Aj taká cesta na vrchol si zaslúži istú prípravu. Vždy, keď si doma pred túrou balím veci do ruksaka, rozmýšľam, čo potrebujem

Je tiché letné ráno. Začína sa brieždiť a keď ti o 5.00 zazvoní budík, zistíš, že na horskej chate to už žije. Viacerí sú už v jedálni, iní si obliekajú výstroj, aby sa čím skôr vydali so svojím vodcom na jeden zo štítov nad chatou Finsteraarhorn. Ani ty nechceš zaostávať. Rýchle raňajky – a už

Je 29. máj 1953. Na vrchole Everestu stoja dvaja muži. Novozélanďan Edmund Hillary a Šerpa Tenzing Norgey. Po mnohých dňoch strádania a námah sa chlapsky objímu. Zažívajú svojich 15 minút slávy. Aj keď tlieskať im bude svet až o niekoľko dní neskôr. Všetky tie roky túžob, sklamaní, nevypočítateľných vrtochov počasia a odlúčenosť od rodiny. Teraz