Stred týždňa býva krízový. Dobre to poznám z detských táborov. Je to deň, keď dobrovoľníkom dochádzajú sily, ale treba makať stále viac. Tak je tomu aj dnes. Cítila som to, už keď som ráno vstala. A zúfalo som zatúžila po šálke kávy a tichom stretnutí s Pánom.
Tak som vynechala spoločné ranné modlitby v hale i raňajky a vybrala som sa na bicykli sama do kaviarne. Po štyroch dňoch som si dopriala svoje obľúbené cappucino v šálke, nielen coffee to go v papierovom poháriku, utiahla sa na terasu útulnej kaviarne a pila svoju šálku s Ježišom. V pokoji, nehodila som ju do seba prvý dúšok.
Na rannej modlitbe mali tému lásky, vychádzajúc z Pavlovho hymnu na lásku. A ja som v rannej hodinke prežívala tiež Otcovu lásku voči mne. Namiesto masovky som zostala v samote s Otcom. A ako sa o pár hodín ukázalo, pre dnešný zlomový a náročný deň to bolo naozaj kľúčové. Od šálky s Ježišom som sa nezastavila, až kým som večer neľahla do postele. Ale to už predbieham.
Dnes prišli už všetci dobrovoľníci. A je to citeľné. Mesto omladlo a naplnilo sa mladými usmiatymi ľuďmi, pripravenými slúžiť s otvoreným srdcom a to nielen účastníkom, ale aj mestu. Svedectvom svojho života a služby.
Úspešne sme vytlačili prvé číslo nášho Od-vážne. To vážne?. Hoc s trojhodinovým meškaním a dátumom 25. augusta, ale vydali sme. A vydali sme sa na päťdňovú novinovú túru. Zajtra s trojnásobným nákladom. Ak už pre nič iné, potešila minimálne antistresová omaľovánka pre vystresovaných animátorov a vhodný papier na ovievanie v horúcej hale.
Vrcholná svätá omša už pre všetkých dobrovoľníkov bola celebrovaná otcom biskupom Stanislavom Zvolenským. Znásobil sa aj počet kňazov, prišli aj zástupcovia z mesta, pani primátorka, župan. Otec biskup vo svojom príhovore ďakoval za nás – dobrovoľníkov. omšsa sa niesla v slávnostnej atmosfére. A ja cítim motýliky v srdci. Dobrovoľníctvo robí (okrem iného) človeka vďačným za mnohé veci, ktoré bežne pokladá za samozrejmosť a možno si ich ani nevšimne. V pokoji vypitá káva zo sklenenej šálky, krásne aleluja na omši s radostným zvýšením, pohľad na množstvo kňazov pre mládež, parádna zmrzlina (ktorá tvorila moju dnešnú prevažnú stravu dňa), úsmev, možnosť sadnúť si, objatie,...
Večerný program bol špeciálne ako vďaka pre všetkých päťsto dobrovoľníkov. Centrálny tím a vedúci tímov prišli v krojoch, prevzali si pre nás dobrovoľnícke tričká, nechýbala tombola a napokon ľudová zábava. Hala, ktorá podľa statika udrží na ploche tridsať ľudí, zvládla päťsto tancujúcich dobrovoľníkov.
Únava urobila svoje a tak som už o jedenástej šla naspäť na internát, aby som si uchmatla čím viac spánku. O siedmej ráno máme poradu a najbližšie sa zastavíme asi tak v nedeľu.
Zajtra to celé vypukne. Cítim v srdci také zvláštne chvenie a radosť. P18-tka prichádza!
Autorka: Zuzana Vandáková
Snímky: Martin Magda st., Andrej Jaško, Peter Basala, Karolína Smolinková, Dominika Krišová, Evka Košičová