Je tiché letné ráno. Začína sa brieždiť a keď ti o 5.00 zazvoní budík, zistíš, že na horskej chate to už žije. Viacerí sú už v jedálni, iní si obliekajú výstroj, aby sa čím skôr vydali so svojím vodcom na jeden zo štítov nad chatou Finsteraarhorn. Ani ty nechceš zaostávať. Rýchle raňajky – a už sa na terase chaty pripravuješ na výstup. Lano, sedák, prilba, mačky, cepín, čelovka... Môžeme vyraziť. Štyria mladí horolezci odhodlane vykročili k dnešnému cieľu: Finsteraarhorn. Podrobná mapa, mobilná GPS navigácia a presný popis cesty je pri takýchto výstupoch samozrejmosťou. Zdá sa, že sa to skutočne podarí. Po niekoľkých hodinách poriadne namáhavej cesty po ľadovci a skalách si na vrchole štítu – 4274 m. n. m. Neskutočný zážitok. Pod tebou sa rozprestiera niekoľko nekonečných ľadovcov, ani jeden z okolitých štítov ti neobmedzuje výhľad – a ty si obklopený hradbami alpských vrchov a hrebeňov. Ako dobrý horolezec však vieš, že výstupom na vrch sa tvoja cesta nekončí. A tak po krátkom oddychu, ďakovnej modlitbe a odoslaní zopár vrcholových fotiek svojim kamarátom začínaš zostupovať. S krásnym pocitom vďačnosti prichádzaš opäť na chatu, aby si si dal neskorý obed. Toto nie je rozprávka ani vymyslený príbeh. Vzal som ťa na našu skutočnú výpravu, ku ktorej som sa ešte dlho vracal vo svojich myšlienkach. Ani nie tak kvôli dosiahnutému úspechu a ideálnemu počasiu na štíte. O tom už písalo mnoho skúsenejších lezcov, zručnejších autorov... Ale kvôli tomu, čo nasledovalo. Boh si niekedy použije aj naše silné osobné zážitky, aby nám ukázal, ako veľmi mu na nás záleží, a aby nás aj cez ne duchovne viedol. Okolo 15.30 odchádzaš z chaty. Čaká ťa ešte asi 15 km dlhá cesta po ľadovci až do údolia a ďalej lesom k zaparkovanému autu. V mysli si prepočítavaš, že ak všetko pôjde tak, ako doteraz, pri aute si ešte pred zotmením. Kráčaš po ľadovci, naviazaný na spoločné lano, a občas sa pozrieš do sprievodcu.