Ďalším človekom, s ktorým sme sa rozprávali je Pavol Danko, známy z TV LUX, Tanečného divadla ATak, Godzone a aj z Národných stretnutí mládeže. Bol pri zrode tejto myšlienky a stále stojí pri organizácii týchto stretnutí. Kto iný ako on by nám mohol povedať o P26 viac 😊
Prešiel si si organizačne všetkými stretnutiami. Máš nejaké svoje highlighty, či už z Ružomberka, Popradu alebo ostatných stretnutí?
Áno, je to pravda. Som asi jeden z mála, ktorý je v organizačnom tíme už od roku 2011, keď sme po Svetových dňoch mládeže v Madride začali snívať o nejakom spoločnom stretnutí mladých na Slovensku. Bol som pri zrode všetkých doterajších Národných stretnutí mládeže.
Pri R13 v Ružomberku bol highlightom vlastne celý tento projekt, pretože bol zázrak, že sa nám ho vôbec prvýkrát podarilo zorganizovať a presvedčiť mladých ľudí, aby prišli. Prvýkrát sme uskutočnili Expo povolaní, ktoré je odvtedy neodmysliteľnou súčasťou všetkých Národných stretnutí mládeže. Mali sme aj záverečnú svätú omšu nad mestom na Kalvárii. Mnohí domáci povedali, že je to úžasné miesto a nikdy im nenapadlo postaviť tam pódium a využiť svah ako prírodné auditórium, kde môžu ľudia sedieť a sledovať svätú omšu. Aj v tomto bola R13 prelomová.
O dva roky neskôr bol Poprad akýmsi predchodcom Svetových dní mládeže v Krakove. Dodnes si pamätám úžasnú spoluprácu s otcom biskupom Jozefom Haľkom a papierovú krížovú cestu, ktorá veľmi zarezonovala. Mali sme zapožičaný kríž Svetových dní mládeže od Poliakov a odhalili sme pamätnú tabuľu pripomínajúcu návštevu svätého Jána Pavla II. na Slovensku. Práve z Popradu v roku 1995 odlietal, takže sme si pripomenuli 20. výročie tejto udalosti. Poprad naozaj ožil. Myslím si, že sme sa na tom stretnutí poriadne namakali.
Potom prišiel Prešov. Pridali sme ďalší deň, takže zo stretnutia sa stalo štvordňové podujatie. Zaradili sme celé popoludnie angažovanosti v duchu sociálnej náuky Cirkvi a DOCATu, na ktorom veľmi záležalo pápežovi Františkovi. Mladí tak dostali možnosť priložiť ruku k dielu, pomôcť a stať sa predĺženou milujúcou rukou pre ľudí v sociálnych zariadeniach či iných komunitách.
Mali sme aj nezabudnuteľnú krížovú cestu na amfiteátri. Myslím, že to bola jedna z najväčších skupín ľudí – okrem účastníkov prišlo aj množstvo domácich. Bol to výnimočný zážitok pod holým nebom na prešovskom amfiteátri. Krížová cesta bola sfilmovaná podľa zastavení, ktoré napísal otec biskup Marek Forgáč.
Keď preskočím obdobie pandémie do Trenčína, tam sme síce mali menej účastníkov, ale takmer všetkých otcov biskupov. Mne osobne najviac utkvela spomienka na našich mučeníkov viery, ako boli blahoslavená Zdenka Schelingová či blahoslavený Titus Zeman, ale aj na ľudí, ktorí pašovali náboženskú literatúru.
A opäť sa vrátim ku krížovej ceste. Tie sú pre mňa asi najsilnejšími spomienkami. V Trenčíne ju pripravila Tvorivá skupina Poetica Musica a pracovala s motívom starej povaly plnej odložených vecí. Tak ako si človek na povale odkladá predmety, ktoré mu pripomínajú rôzne životné udalosti, aj Ježiš počas krížovej cesty akoby spomínal na jednotlivé okamihy svojho života.
Aká je vlastne tvoja úloha pri príprave Národného stretnutia mládeže?
Rôznila sa v priebehu rokov. Od začiatku som bol pravou rukou, alebo skôr takou pomocnou rukou a pomocným mozgom hlavného šéfa Národných stretnutí mládeže. Prvé roky ním bol Ondrej Chrvala, dnes je to Matúš Reiner, ktorý je zároveň tajomníkom Rady pre mládež a univerzity pri Konferencii biskupov Slovenska.
Mojou hlavnou úlohou je koordinácia duchovnej prípravy na Národné stretnutie mládeže. To znamená, že pripravujem tému a dávam dokopy veľký tím ľudí, s ktorými dlhé mesiace pred samotným stretnutím pripravujeme materiály pre učiteľov, katechétov, animátorov, vedúcich spoločenstiev a všetkých, ktorí pracujú s mladými. Cieľom je, aby sa na stretnutie mohli dobre pripraviť. Zároveň chceme po sebe zanechať kvalitne spracované témy, ktoré budú užitočné aj neskôr – bez ohľadu na konkrétne Národné stretnutie mládeže.
Druhou veľkou oblasťou, za ktorú zodpovedám, je program. Koordinujem tím, ktorý ho pripravuje, tvorí, nacvičuje a následne aj realizuje. Spadajú podo mňa všetci účinkujúci, ale aj sekcie, ktoré program zabezpečujú – výtvarníci pripravujúci kulisy a rekvizity, speváci, hudobníci, ľudia zodpovední za slávenie svätých omší, priebeh liturgie a mnohé ďalšie zložky, ktoré tvoria výslednú podobu programu.
Keďže vidíš do duchovnej prípravy, programu aj ostatných častí podujatia, v čom bude toto stretnutie iné a prečo sa oplatí prísť?
To je veľmi dobrá otázka. Aj ja si ju občas kladiem – či už nie som pristarý a či ešte mladým naozaj rozumiem 😊
Vyštudoval som učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so špecializáciou matematika – chémia a po vysokej škole som hneď začal učiť. Bol som teda neustále medzi mladými. Dlhé roky som viedol tanečné divadlo, v ktorom sme pracovali s mladými ľuďmi a pravidelne sme hrávali predstavenia pre školy. Mal som pocit, že som stále na pulze mladých.
Dnes už si niekedy hovorím, či predsa len nie som trochu starý. Pán Boh ma však povolal aj do projektu Godzone, kde spolu s mojou manželkou Ivankou pripravujeme programy, vymýšľame a nacvičujeme. Opäť sme teda medzi mladými a robíme program pre mladých. Skôr sa dnes cítim ako ich duchovný otec. Keďže nemáme vlastné deti, možno sme sa s manželkou stali duchovnými rodičmi pre mnohých ďalších.
Napriek týmto obavám verím, že stále cítime, čo mladí ľudia potrebujú počuť.
Tohtoročná téma je tma a svetlo. Pozývame mladých vyjsť z tmy na svetlo, objaviť v sebe to, čo do nich Boh vložil, zažiariť a prinášať svetlo všade tam, kam ich posiela.
Tento rok prijali pozvanie mnohí profesionáli, ktorí pripravili program špeciálne pre P26. Budeme mať vyštudovaných mladých hercov, ktorí sa nehanbia za svoju vieru a otvorene hovoria o tom, že poznajú Boha. Zapojili sa aj študenti divadelných škôl či VŠMU. Na to sa veľmi teším. Verím, že pripravíme kvalitný program a na javisku sa predstavia ľudia, ktorí sa nehanbia za to, že sú Božími deťmi a chcú svoje talenty, ktoré dostali od Boha, ponúknuť druhým.
Stretnutie bude trojdňové. Program bude prebiehať vo vnútorných priestoroch Arény Poprad pre registrovaných účastníkov, ale časť programu sa bude odohrávať aj vonku mimo nej. Všetky sväté omše budú tentoraz prístupné aj širokej verejnosti.
Nebude chýbať ani Expo povolaní – predstavenie reholí, zasvätených foriem života, laických spoločenstiev a organizácií, ktoré pracujú s mládežou.
Ja osobne sa však najviac teším na symbolické a výtvarné prvky programu, ktoré vyrastajú z duchovnej prípravy. Objaví sa motív bludiska ako symbolu tmy, z ktorej pozývame mladých nájsť cestu von. Budeme hovoriť o objavení Božieho plánu pre život každého človeka a o odvahe vykročiť do sveta, aby sme prinášali Božie svetlo všade tam, kde nás Boh posiela.
Ako ty vnímaš súčasnú generáciu mladých veriacich?
Moje vnímanie mladých sa mení a dozrieva spolu so mnou. Uvedomujem si, že som trochu cholerik a že mojím veľkým vzorom je svätý Pavol. Najprv využíval všetku svoju energiu na prenasledovanie Ježišových nasledovníkov, až kým nespoznal, kde je skutočné svetlo. Potom sa z neho stal rovnako vášnivý ohlasovateľ Ježiša Krista.
Aj ja som niekedy takýto – veľmi zanietený a možno aj náročný na mladých ľudí. Často si kladiem otázku: Kde sú všetci animátori, ktorých formujú naše diecézy? Každá diecéza sa môže pochváliť animátorskými školami a mladými, ktorých pripravuje na službu. Keď však príde príležitosť na veľké spoločné podujatie, akým je Národné stretnutie mládeže, niekedy ich doslova hľadáme po celom Slovensku.
Na druhej strane však vidím množstvo úžasných mladých. Keď si uvedomia Božiu lásku, keď objavia, komu patria, že sú Bohom chcení a obdarovaní talentmi, dokážu byť neuveriteľne zapálení, dôslední, tvoriví a veľmi akční.
Zároveň však vnímam aj ďalšiu stránku dnešnej doby. Je akási tekutá, nestála a ponúka málo pevných bodov. Mnohí mladí preto zápasia s vernosťou a vytrvalosťou. S tým, či dokážu dodržať slovo, ktoré dali, či vedia niesť zodpovednosť za službu, ku ktorej sa zaviazali, alebo či chcú vedome rozvíjať dary a talenty, ktoré dostali.
Napriek tomu som plný nádeje. Keď mladý človek objaví, že je Bohom milovaný a že jeho život má zmysel, dokáže robiť naozaj veľké veci.
Ak by si bol sedemnásťročný Palo, čo z programu by ťa oslovilo a presvedčilo prísť, ak by si ešte váhal a nebol prihlásený?
Keby som bol sedemnásťročný Palo, úprimne neviem, čo by ma oslovilo najviac. Mňa osobne kedysi veľmi pritiahlo divadlo a napokon ma aj výrazne formovalo. Dúfam však, že by ma nepritiahlo iba to. Verím, že by ma lákala aj túžba zažiť Cirkev, ktorá je živá, ktorá sa prihovára, počúva a je otvorená mladému človeku.
Ak teda niekto ešte nie je prihlásený, chcel by som mladým povedať predovšetkým toto:
Príď.
Možno ešte nevieš alebo si nezažil, aká Cirkev naozaj je. Možno práve tu zažiješ hlboký a nežný dotyk Boha – cez situácie, udalosti či stretnutia, od ktorých by si to vôbec nečakal. Môže to byť cez program, náhodné stretnutie, rozhovor s kňazom alebo rehoľníkom, hlbokú debatu pri káve či obyčajné stretnutie niekde na ulici.
Príď, pretože Cirkev je živá. A ty v nej máš svoje miesto.