O2H Rozmýšľať

v detstve sme ako chlapci pri hrách používali „tajné písmo“, aby odkaz mohla prečítať len tá osoba, ktorej bol obsah určený. Mojím obľúbeným spôsobom zašifrovania správy bolo písanie mliekom na papier. Text sa potom stal viditeľným pohybom papiera nad plameňom sviečky. Spôsob tajného písania správ sa nazýva kryptografia. Slovo pochádza z gréčtiny, kryptos znamená skrytý a grafein znamená písať. Možno aj Ty poznáš nejaký „kryptovaný“ spôsob písania, oveľa dokonalejší, než bol ten môj s mliekom. 🙂

Keď som si prečítal príbeh o Nikodémovi, spomenul som si práve na tieto moje zážitky s tajným písmom. Aj o Nikodémovi môžeme povedať, že je takým „kryptovaným“ Ježišovým učeníkom. Bojí sa, že sa prezradí. Patrí do náboženskej skupiny farizejov, je členom židovskej veľrady, dokonca učiteľom Božieho zákona, požíva úctu medzi svojimi kolegami a v spoločnosti. Ak by sa pridal k Ježišovi verejne, prišiel by o toto postavenie a výsady. A predsa v jeho vnútri horí obrovská túžba stretnúť sa s učiteľom, o ktorom je presvedčený, že prišiel od Boha (porov. Jn 3,2). Napriek prostrediu, v ktorom vyrástol, má odvahu premýšľať a hľadať pravdu. Nájde si cestu - spôsob, aby sa s Ježišom stretol, aby mu kládol otázky, ktoré mu ležia na srdci a aby pozorne počúval odpovede a premýšľal o nich. Už táto krátka charakteristika ma vedie k porovnaniu s dnešnou dobou. Aj v Tvojom prostredí žijú „kryptokresťania“. Sympatizujú s kresťanstvom, možno sú aj pokrstení, ale obávajú sa priznať sa ku Kristovi verejne. Obávajú sa posmechu rodiny, spolužiakov, okolia, alebo je to pre nich jednoducho pohodlnejšie. Zo svojich príbytkov pozerajú v nedeľné ráno cez záclonu na veriacich, ktorí kráčajú do kostola na sv. omšu. Na Vianoce prídu na polnočnú sv. omšu, lebo si bez nej nevedia predstaviť Vianoce. Sledujú náboženské programy v rádiu a televízii a občas si prečítajú na internete duchovné zamyslenie. Robia to preto, že spolu s Nikodémom sú presvedčení, že Kristus prišiel od Boha. Milý mladý priateľ, v tomto liste im nechcem adresovať slová výčitky. Nevidím do ich vnútra a nepoznám dôvody ich správania. Niekedy je to, žiaľ, aj naše neporiadne žitie viery, ktoré ich odradilo. Chcem sa však prihovoriť Tebe, aby si pamätal na týchto ľudí z Tvojho okolia, ktorí hľadajú Krista. Ježiš neodháňa Nikodéma, keď príde za ním, hoci aj uprostred noci. Rozpráva sa s ním a trpezlivo vysvetľuje. Hovorí s ním s úctou, oslovuje ho „učiteľ“. Chcem Ťa povzbudiť ku kreatívnosti pri šírení evanjelia. Hľadaj spôsoby, aby sa Kristovo evanjelium dostalo nenásilnou formou ku „kryptokresťanom“. Možno sú to Tvoji spolužiaci, niektorý člen Tvojej rodiny, sused... Pomáhaj biskupom, kňazom, rehoľným osobám, aby sa slovo evanjelia aj vďaka Tebe stávalo účinným v celej spoločnosti.

Chcem Ťa poprosiť, aby si nikdy nepodľahol domnienke, že viera a kresťanstvo sú len niečím vnútorným, neviditeľným, zatajeným. Viera sa síce rodí vnútri, ale preniká celú osobu. Nikdy nepodceňuj vonkajšie prejavy viery, symboly, liturgiu. Buď plameňom sviečky, vo svetle ktorej sa stáva evanjelium viditeľným pre životy druhých. Tvoja cesta v nedeľu ráno do kostola niekde na sídlisku je ohlasovaním Krista. Tvoje prežehnanie sa pred jedlom v školskej jedálni je ohlasovaním Krista. Tvoje zachovanie piatkového pôstu uprostred partie kamarátov je ohlasovaním Krista. Tvoje rozhodnutie uprednostniť svätú omšu pred návštevou kina je ohlasovaním Krista. Tvoje svätenie nedele, keď nepodľahneš nákupnému pokušeniu je ohlasovaním Krista. Podobných príkladov celobytostného žitia viery je oveľa viac a som si istý, že ich využívaš. Poznám viacero kresťanských rodín, kde synovia a dcéry sú pre rodičov, ktorí „poľavili“ v zachovávaní Božích a cirkevných predpisov, veľkým príkladom znovuoživenia viery. Možno je to aj Tvoj prípad.

Na začiatku rozhovoru Nikodém chápe Ježišove slová telesne, má na mysli telesné zrodenie, kým Ježiš hovorí o zrodení z vody a z Ducha, čo je základom cirkevnej náuky o sviatosti krstu. Krst to nie je akési poliatie vodou, ani veľkonočnou kúpačkou. Liatie vody pri krste je viditeľným znakom, ktorý, v spojení so slovami, spôsobuje účinok – zmytie dedičného hriechu, stávaš sa Božím synom a dcérou, členom Cirkvi. To všetko sú veľké dary a výsady. Pamätaj na to predovšetkým vo chvíľach obnovy krstných sľubov. Som si istý, že poznáš dátum svojho krstu. Ak sláviš deň, keď si sa narodil, pripomínaj si aj svoje narodeniny pre nebo.

Pri čítaní Jánovho evanjelia môžeme vnímať obľúbený spôsob tohto evanjelistu, ktorý posolstvo Pána Ježiša ukladá do dvoch vrstiev. Prvá vrstva je bežná, hovorová. Druhá vrstva ide hlbšie, je duchovná. Ide o hlboké témy, nie plytké a povrchné. Ježiš začína najskôr z tejto viditeľnej, bežnej roviny, ktorú Nikodém vníma a rozumie jej. Ale nezostáva na povrchu. Nikodémovi sa ťažko prechádza do tej hlbšej duchovnej roviny. Ako ťažko nám padne hovoriť, uvažovať duchovne. Tak veľmi potrebujeme odvahu premýšľať o duchovných veciach. Pán Ježiš však neprišiel na tento svet, aby nám hovoril o každodenných veciach. To zvládneme aj bez neho. Prišiel, aby nám hovoril o slovách, ktoré znamenajú večný život. Jeho slová nie sú slovami nejakého učenca, humanistu, filozofa, ale samotného Boha. Spomeň si, akú odpoveď dal Peter Pánu Ježišovi: „Ty máš slová večného života.“ (Jn 6, 68) Nech je to aj Tvoja odpoveď, keď čítaš Sväté písmo, uvažuješ nad Božím slovom, keď sa modlíš.

V stretnutí Nikodéma s Ježišom vidíme, že aj rozhovor môže priviesť k viere. Naše rozhovory o viere sú dôležité, lebo zapaľujú plameň pre osvetlenie cesty, po ktorej prichádza do srdca druhého človeka Boh. Možno sme sa zabudli v našich rodinách a priateľstvách rozprávať o viere, o Bohu, o duchovných veciach, o zmysle života. Možno sa rozprávame o kňazoch, o Cirkvi, o biskupoch atď, keď ide o ich kritiku, ale tieto rozhovory neroznecujú vieru, ale ju uhasínajú, lebo im chýba úprimnosť, túžba po pravde a predovšetkým láska. Viera v Krista nie je o zázrakoch. Pri rozhovore s Nikodémom Ježiš neurobí žiaden zázrak, „len“ sa s ním rozpráva. Ide o dialóg úcty a túžby po pravde. Premýšľaj aj Ty, čo znamená byť Ježišovým učeníkom. Aké dôsledky to má pre Tvoj život? Ten, kto sa znovuzrodil vo sviatosti krstu, znovuzrodil sa pre Krista a žije s ním nový život. Praxou prvých kresťanov bola prijímať sviatosť krstu ponorením do vody. Išlo o hlbokú symboliku. Ponorenie do vody znamenalo zanechanie predošlého spôsobu života. Bolo to pripodobnenie sa Kristovi v jeho smrti. Vynorenie bolo novým začiatkom, symbolikou vzkriesenia s Kristom. Tí, ktorí prijali krst na Bielu sobotu, celý týždeň nosili biele tuniky, ktoré slávnostne odložili v posledný deň veľkonočnej oktávy. Pri dnešnom vysluhovaní sviatosti krstu to pripomína biela krstná košieľka. Biela tunika je obrazom Božej milosti. Usiluj sa zachovať si biele rúcho Tvojej duše stále čisté.

Keď Ti píšem o potrebe duchovných rozhovorov, chcem uviesť príklad zo života svätej súrodeneckej dvojice, sv. Benedikta a jeho sestry sv. Školastiky, ktorá prichádzala za svojím bratom aspoň raz do roka do Monte Cassino, kde bol hlavný kláštor. Hovorí sa, že pri ich poslednom stretnutí, keď už boli obaja starí, rozprávali sa o Bohu a duchovných veciach celý deň. Benedikt sa už chcel vrátiť do kláštora, lebo sa zvečerilo, ale jeho sestra naliehala, aby sa ešte ďalej rozprávali. Benedikt však nechcel. Vtedy sa Školastika začala vrúcne modliť a hoci bola jasná obloha, prišla prudká búrka, takže Benedikt nemohol odísť. A tak strávili celú noc v rozhovoroch a modlitbe. Táto čistá túžba po rozhovore o duchovných veciach je krásnym príkladom aj pre Teba.

Vďaka rozhovoru Nikodéma s Ježišom nám evanjelista Ján odovzdal vetu, ktorú mnohí otcovia duchovného života považujú za hlavné posolstvo celého pôsobenia Božieho Syna, Ježiša Krista: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Teraz ešte Nikodém všetkému nerozumie. Viera nie je o jednom zážitku alebo o jednom rozhovore, ale aj jeden rozhovor, jedno stretnutie, môže zapáliť svietielko, ktoré potrebuje ďalej rásť. Platí to aj pre Teba. Nezostaň pri jednom, hoci aj veľmi hlbokom modlitbovom stretnutí, púti, aktivite. Koľkokrát si sa vrátil z nejakej duchovnej akcie, bol si nadšený, plný odhodlania a doma to všetko akoby zhaslo. Sviatosti, modlitba, čítanie Božieho slova, to sú uhlíky potrebné na to, aby oheň Tvojho duchovného života stále rástol.

Príbeh Nikodéma sa nekončí v 3. kapitole. Ján sa znova zmieňuje o Nikodémovi v samotnom závere svojho evanjelia. Po Ježišovej smrti prichádza spolu s Jozefom z Arimatey za Pilátom, od ktorého žiadajú Ježišovo telo, lebo ho chcú dôstojne pochovať (porov. Jn 19,39). Nikodém teraz prichádza počas dňa, už nebojácne a otvorene. Vychádza z temnoty anonymity do svetla svedectva o Kristovi. Prešiel procesom rastu viery. Priznáva sa ku Kristovi. To je prvé viditeľné ovocie Ježišovej smrti na kríži.

Želám Ti odvahu pri poznávaní Krista a pri vydávaní svedectva o ňom.