Nehudobník k hudobníkom

Vždy som si myslel, že mám rád básne. Kto by nemal? Fascinuje ma schopnosť autora prepájať na prvý pohľad možno odlišné slová a vety do celkov, ktoré majú fluidný charakter.

A teraz som ja trošku v pozícii niekoho, kto by mal prinášať prepojenia. Neviem, nakoľko vás baví čítať výlevy niekoho, kto sa hudbe nie tak celkom rozumie. Avšak na rozdiel od profesionálov, ktorí sa tomuto venujú, mne pripadá táto úloha skôr ako tliachanie. A preto neotáľam a prinášam vám svoj pohľad na novú pieseň s názvom ZAPLESAJ.

Tieto moje písmenkové kotrmelce však, prosím, berte s určitou dávkou nadhľadu.
Hneď prvé sekundy piesne ma vrátili cca do roku 2011. Živo mi to vykreslilo obraz, akoby som sedel v drevenej lavici v kostolíku mojej rodnej obce počas sviatkov Veľkej noci či priamo počas obradu prijímania na Bielu sobotu. Mám rád piesne, ktoré dokážu vyvolať príjemné emócie. Obdivujem však piesne, ktoré dokážu vyvolať spomienky. A pieseň ZAPLESAJ si nesie presne tento charakter.

Možno pri nej nebudeš mať chuť skákať a tancovať. Ale skús zavrieť oči. A možno sa prenesieš v čase a priestore. Budeš cítiť, ako sa vzduch zapĺňa vôňou kadidla. Uvidíš zástupy veriacich, ktorých poznáš, ale aj tých, ktorých nepoznáš, ako sa spoločne prišli pozrieť na to najväčšie, čo naša planéta kedy poznala. Na prázdny hrob.

Ježiš žije !!!

Návrat hore