02_SINAJ_mapa

2. Sinaj

Bystriansky
Panuje tu sloboda. Dá sa hovoriť o všeličom, odvážne i otvorene. Tu môžem zakusovať silu spoločenstva. V pravej chvíli ma niekto podrží a skúsenosťou druhého rastiem aj ja. Inokedy prežijem hrejivú radosť pri pomoci druhému. Neviem, či práve to nie je akási predchuť neba, kde budeme naplno prežívať toto spoločenstvo a slobodu Božích detí, o ktorej hovorí apoštol Pavol (porov. Gal 5, 1 – 13). Hodnotu spoločenstva a pocit slobody mal možnosť už oveľa skôr prežiť izraelský národ, keď sa nechal vyformovať Bohom cez jeho zmluvu na Sinaji. Touto skúsenosťou ďaleko prevyšoval iné národy, ako to Mojžiš kládol každému Židovi na srdce silnými slovami: „Pozri, učil som vás prikázaniam a ustanoveniam, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili aj v krajine, do ktorej tiahnete, aby ste si ju udržali ako vlastnú. A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: ‚Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!‘ Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. A kde je národ taký slávny, ktorý by mal (také) spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý zákon, ktorý vám dnes predkladám?“ (Dt 4, 5 – 8) S vrchom Sinaj mám aj osobnú skúsenosť. Spomínam si na to veľmi dobre, lebo som tam bol so svojím dobrým priateľom – kňazom. Vtedy sa udial jeden z našich najpamätnejších rozhovorov o živote, o Bohu, o povolaní. Stúpali sme spolu s inými pútnikmi ešte neskoro v noci. Všade vládol chaos a hluk, ktorý zväčšovali neodbytní domáci Egypťania. Tí ponúkali ľahký a rýchly výstup na ťave či deku kvôli chladu alebo všelijaké nápoje.
A to všetko za „drobný“ príspevok. Až keď sme úspešne odolali ich ponukám a odpútali sa od zvyšku pelotónu pútnikov, začalo sa to „pravé orechové“. Postupne som priateľovi odkrýval svoj život – celých tridsať rokov. Bol som mu vďačný za jeho uši a nerušené počúvanie. Chcelo sa mi kričať so žalmistom: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ (Ž 133, 1) Aj preto mi nočný výstup ubehol ako voda. Ani som sa nenazdal a stáli sme na vrchole, kde ma skôr prekvapila pretrvávajúca tma a nepríjemná zima. To by som veru na Sinaj nepovedal. Vtedy som pochopil, načo boli dobré deky – hoci zavšivavené, ale teplé, ktoré nám ponúkali dole. Hneď som si uvedomil, že na vrchole pomoc iného nemôžem čakať. Prestal som preto plytvať teplom a schúlil som sa do klbka. Tak som prečkal vari aj viac ako hodinu. Ani neviem, ako rýchlo, lebo som si premietal v sebe svoj život a pýtal sa v srdci: Čo mi, Bože, ešte v mojom živote pripravuješ? Aké ďalšie výzvy pre mňa máš?

Preto mám rád hory v spoločenstve ľudí. Človek sa toľko dozvie o sebe a o druhých ako nikde inde. Aj kvôli tomu nechápem ľudí, ktorí chodia do hôr iba sami, takzvane „sólo“. Tí sa často zameriavajú na výkon, púšťajú sa do životunebezpečných situácií, kvôli čomu majú často krátku životnosť. V inom prípade sa z nich stanú čudní asociáli, ktorí k životu nepotrebujú, alebo nechcú nikoho okrem seba.

Predsa však niektoré veci sú ponechané výhradne na seba samého. Tak ako som ja musel na vrchole Sinaja urobiť všetko celkom sám preto, aby som sa nepodchladil. Je to nevyhnutné – či na horách, či v bežnom živote. Na kopec ťa málokde vytiahnu. Musíš ísť po vlastných. Na skutočných horách sa najväčší zápas odohrá v tebe so sebou samým a nie s horami či počasím. Rovnako v živote dospieva človek vďaka pomoci iných, ale napokon „maturity“ – skúšky dospelosti – musí zvládnuť osamote. Obdobne aj v postoji viery, ktorú prijmeš od iných – rodičov, príbuzných, katechétov či kňazov –, tiež ju musíš preniesť do vlastnej skúsenosti. Lebo tak, ako moja viera potrebuje vieru spoločenstva, aby sa stala pravdivou a živou, tak aj viera spoločenstva potrebuje moju živú vieru, aby spoločenstvo mohlo rásť a nestratilo svoj zdroj.

Podobne si predstavujem Mojžiša, ktorý musel zanechať celý zástup dole pod horou Sinaj. A úplne sám stúpal hore uzavrieť zmluvu s Bohom, aby prijal Desatoro Božích prikázaní pre seba a potom ho priniesol celému Božiemu ľudu. Akoby tým Boh naznačil, že prijatie jeho zmluvy a prikázaní sa po prvotnej skúsenosti – najčastejšie v rodine alebo v Cirkvi – deje individuálne a osobne. To mi pripomína slová pápeža Benedikta XVI.: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont – a tým aj zásadné smerovanie.“ Ide teda o niečo osobné a zároveň o nikým nezastupiteľnú úlohu. Je to krok, ktorý musím odvážne urobiť celkom sám. Najťažšie je vedomie, že sa pre niečo rozhodujem, že som nasmerovaný viesť svoj život istou cestou a vylučujem tým iné možnosti. Je to záväzok, ktorý ovplyvňuje celý môj život. Ako Mojžiš došiel k slobode cez svoj výstup na Sinaj, tak to Izrael musel urobiť vďaka púšti počas štyridsiatich rokov. Až vtedy totiž dokázal vyhodiť Egypt zo svojho srdca, prestal byť otrokom a stal sa slobodným. Uvedomujem si, že dnes je náročné prijať záväzky. Mladí sa dlho rozhodujú pre svojho životného partnera, neostávajú dlho pri jednej práci, striedajú výhodnejšie obchodné ponuky. Chýba vernosť. Asi žiadna doba nemala toľko možností ako dnešná. Preto aj Božie prikázania sú pre dnešného človeka len jedným z mnohých pekných návodov na život. Je tu však niečo odskúšané tisíce rokov a môj život je príliš krátky na ďalšie pokusy. Je dôležité, aby sme v prijatí Božích prikázaní spoznali a odkryli dobrotu jeho Tvorcu: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“ (Ž 34, 9a)

Sinaj mi u nás doma pripomína Veľký Choč. Nielen preto, že ho vídavam neustále zo svojej rodnej obce Vyšný Kubín, ale aj kvôli jeho blízkemu významu, aký mal pre Židov Sinaj. U nás, keď sa povie „Choč fajčí“, znamená to predzvesť zlého počasia. Keď je, naopak, pekne viditeľný, tešíme sa krásnemu počasiu po celý deň. Tak ako je Choč pre nás znamením a symbolom niečoho budúceho, tak je aj Sinaj pre každého človeka cestou k slobode, lepšej a istejšej budúcnosti.

Prajem ti, mladý priateľ, aby si v sebe neprestal živiť túžbu po pravej slobode. Nech ti je pri nej na pomoci sila spoločenstva i vernosť v zachovávaní Božích prikázaní. A keď pôjdeš okolo Oravy či Liptova, zastav sa na „našom“ Choči a zaži jeho krásu i príbuznosť s biblickým Sinajom. A možno niekde na chodníku aj zakopneme o seba...


Ján Bystriansky

13

Pokračovanie

Pokračovanie katechézy, Michelangelov Mojžiš a nová ikona zo Sampora, originálne aktivity a modlitby o Desatore s Mojžišom.

"Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa" (Lk 1,39)

Kontakt

Rada pre mládež a univerzity KBS

Kapitulská 11,
P.O.Box 133,
814 99 Bratislava 1
mladez@kbs.sk
(médiá na lipiak@kbs.sk)

© Rada pre mládež a univerzity KBS. Všetky práva vyhradené