07_GOLGOTA_mapa

7. GOLGOTA

Reiner

Iné svetlo na vrchu

Bol koniec januára a ja som mal za sebou prvý polrok na gymnáziu. Od začiatku školského roka sa toho u mňa veľa nezmenilo. Hneď ako zvonček ohlásil koniec vyučovania, začal som bežať. Najprv na obed v školskej jedálni, kde som hádzal rekordy v rýchlojedení, a potom na autobus. Vedel som, že ak chytím ten o 14.00, miernym poklusom teoreticky stíham prestup v Spišskej Novej Vsi a odveziem sa domov, kde budem pred treťou. A mojou túžbou nebolo byť doma a konečne oddychovať a ani sa učiť. Motiváciou môjho náhlenia bolo stihnúť tréning. Vlastne – mať ho čím dlhšie. Tréner hovorieval: „Chlapci, čím väčší objem nabeháte, tým väčší bude aeróbny prah, a keď pôjdeme na preteky, reprezentantov zdoláte ľavou zadnou.“ OK, takmer nikdy sa to nepodarilo, ale verili sme mu to. Možno bol problém v tom, že som vtedy nevedel, čo je to aeróbny prah. ☺ A prepáčte – nepovedal som vám, akému športu som sa venoval. Bol to biatlon, teda beh na lyžiach a streľba. Vráťme sa však k januáru a mojim cestám zo školy. Jednu vec sme vedeli isto – v zime je skoro tma, a preto ak chceš stihnúť tréning, musíš sa vrátiť zo školy čím skôr. Zimná sezóna znamenala prísť domov zo školy, hodiť tašku, prezliecť sa a utekať na trate, kým je vidno. Samotný okruh, na ktorom sme trénovali, bol tri kilometre vzdialený od môjho bydliska. Ak bol dostatok snehu, chodili sme tam na lyžiach. Ale po hodinke tréningu sa začalo stmievať a vedeli sme, že je čas ísť domov. Často som tam ostal posledný. A tak to bolo aj tentoraz. Keď sa mi zdalo, že počet kilometrov mi na dnes stačí, a keď som už skoro nič nevidel, usúdil som, že je čas ísť domov. Pustil som sa asi kilometer dole kopcom žmúriac, aby som nezišiel mimo trate a došiel som pod kopec, ktorý sme my ľudovo volali Pri krížiku, pretože navrchu bol starý železný kríž, osadený do betónového kvádra. Stúpam hore na kopec. Všade je tma. Našťastie, sneh dobre odráža svetlo mesiaca. Ale aj tak idem viac po pamäti ako podľa zraku. Načúvam zvukom a obzerám sa pri každom šuchnutí. Tma spôsobuje, že začínam veci vnímať inak. „Vauuuuuuuu!“ ozvalo sa. Bol to pes? Alebo vlk? Chcel by som pridať, ale kvôli tme nemôžem. No dobre – nielen kvôli tme, ale aj kvôli prudkému stúpaniu. Už som hore – Pri krížiku. A zaplavuje ma úplne iný pocit. Viete prečo? Pretože z druhej strany kopca vidno dedinu, domy, okná a pouličné lampy, ktoré svietia. A to vytvára poznanie, že nie som sám. Z jednej strany nevidím nič, maximálne tmavé obrysy vrchov a lesov. Z druhej strany na mňa žiaria svetlá domovov. A deliacou čiarou je vrch s krížom. 

Pripomína mi to však ešte jeden z vrchov, kde sa svojho času zatmelo. Kde sa zdalo, že všetko skončilo nezmyselne. Kde stoja kríže... miesta bolesti. Miesto utrpenia, ktoré nejde zmeniť. Golgota. Poznáš to? Ťažkosť, s ktorou si nevieš rady. Bolesť, ktorú nevieš poslať preč. Zlyhanie, ktoré sa ti pripomína... Naozaj je to miesto tmy? Nie, Golgota je miesto svetla. Na kríži sa to neskončilo. Ak pochopíme Golgotu, pochopíme hĺbku lásky nebeského Otca. Áno, prežívame bolesť. Áno, pociťujeme hanbu, ale nie sme v tom sami. Na Golgote nemôžeme pozerať len na kríž, len na vlastné utrpenie. Na Golgote musíme pozerať na toho, kto je na kríži – na Ježiša – a objať ho. Objať kríž s Ježišom, nie bez neho, ako nám pripomenul Svätý Otec. 


„Ježiš? A to je kto?“ To je veľmi podstatná otázka, na ktorú odpoveď je aj pre tvoj život kľúčová. Je to Boh, ktorý sa rozhodol trpieť spolu s nami a za nás. Vykúpiť nás z hanby, viny a hriechu. Na Golgote môžem viac spoznať Ježiša a viac pochopiť Boha. Je to miesto, kde spoznávam, že nie som sám. Kde nie som sám v utrpení... On ma objíma a nesie so mnou môj kríž, aby nakoniec, keď vyjdeme na Golgotu, povedal: „Mám ťa rád. Viem, že si zlyhal veľa ráz, ale dovoľ mi zomrieť namiesto teba a prijmi to, že za teba zomieram. Prijmi mňa.“ 

Aj ja som si niekedy myslel, že mať Ježiša niekde na okraji svojho života stačí a že svoje ťažkosti musím zvládnuť sám. Skôr som veril tomu, že to tak chce aj Boh. Až kým sa mi nedal on sám viac spoznať. Nevedel som mu hovoriť o tom, čo prežívam, a Božiu cestu som pokladal za príliš ťažkú. Postupne ma Boh priťahoval a ukazoval mi, že nemusím všetko zvládnuť sám. Ale dám ti otázku – je posila, pomoc či premena ďaleko vtedy, keď trpíš? Občas sa nám zdá, že áno. Rozprával som sa prednedávnom s jednou rehoľnou sestrou, mojou kamarátkou. Hovorila mi, že bola vo Svätej zemi a boli, samozrejme, aj na Golgote. Mieste, kde Ježiš zvolal: „Je dokonané!“ (Grécky – „Tetelestai!“ = „Dlh je splatený!“) Bol to silný zážitok. Vravela mi: „Vždy som si myslela, že Golgota a hrob, kde uložili telo Pána Ježiša, boli ďaleko. Ale je to ten istý vrch.“ Vtedy som si spomenul na vetu, ktorú mám zafixovanú ako koniec pašií: „A hrob bol blízko.“ (Jn 19, 42)

Miesto bolesti a smrti je veľmi blízke miestu vzkriesenia a života vtedy, keď je tam Ježiš. Miesto tvojej bolesti a toho, čo sa ti zdá krížom, nie je ďaleko od miesta, kde prichádza premena. Povedz Ježišovi: 

Potrebujem ťa, Ježiš, lebo ty si Spasiteľ a meníš miesto bolesti a smrti na miesto života. Potrebujem ťa, Ježiš, aby aj moje srdce bolo posilnené láskou.

Potrebujem ťa, Ježiš, lebo dávaš zmysel tomu, čo mne zmysel nedáva, a prinášaš svetlo do tmy. Potrebujem ťa, Ježiš, lebo si vzkriesenie a život.  

Náš život je často ako stúpanie na vrchol, a pritom sa nekončí na vrchole. Občas je tma a vlci zavýjajú. Neboj sa! Stúpaj! Hore uvidíš svetlo tak, ako som to kedysi zažil aj ja. 

Ešte jedna vec. Ak sa ma opýtate, na ktorom vrchu som bol minulý rok najčastejšie, tak vám poviem, že na Kráľovej holi. Mám ju veľmi rád a spája sa mi s množstvom silných spomienok. Zaujímavosťou je, že hoci som tam bol minulý rok trikrát, na vrchol sa mi podarilo vyjsť len raz. Vždy tomu čosi prekážalo. Napriek tomu aj tie nepodarené výstupy hodnotím ako pekné chvíle a nemenil by som ich. Kráľova hoľa je ako Golgota. Na jej južnej strane je časť s názvom Kráľova skala. Je odtiaľ krásny výhľad a je tam množstvo skál. Pripomína mi to hrob a miesto zmŕtvychvstania. Keď tam náhodou zablúdite, skúste Ježišovi povedať, že ho potrebujete – ako Kráľa trpiaceho, ktorý je s vami, a ako Kráľa zmŕtvychvstalého, ktorý mení bolesť a smrť na víťazstvo. 

Matúš Reiner

Pokračovanie

Pokračovanie katechézy, originálne aktivity. 

"Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa" (Lk 1,39)

Kontakt

Rada pre mládež a univerzity KBS

Kapitulská 11,
P.O.Box 133,
814 99 Bratislava 1
mladez@kbs.sk
(médiá na lukas.hives@gmail.com)

© Rada pre mládež a univerzity KBS. Všetky práva vyhradené