5. Hora Pokušenia

Raz, keď sme šli s priateľmi na skialpoch po vyznačenej ceste, mi kamarát po pár kilometroch povedal, že pozná skratku. Táto informácia ma spočiatku veľmi potešila. Pomyslel som si: „Ten istý vrchol za kratší čas... Prečo nie?“ Problém bol, že vďaka tejto „skratke“ sme prišli do cieľa asi o hodinu neskôr, než ako keby sme išli po vyznačenej ceste. Odvtedy vždy, keď mi na horách môj kamarát povie, že pozná skratku, rýchlo mu vysvetlím, že na jeho skratky teraz nemáme čas. ☺ Niekedy sa nám aj v živote objaví pokušenie využiť „skratky“ – veď iba malé klamstvo, teraz ťa predsa nik nevidí, nikto sa o tom nedozvie a mnohé iné... Chceme si veci uľahčiť, no ešte viac sa nám skomplikujú. Kdesi vo vnútri cítime, že nekonáme správne a porušujeme pravidlá života, ale napriek tomu chceme rýchle výsledky. Neboj sa ísť cestou, ktorá síce nie je najrýchlejšia, ale ponúka ti istotu, že nezablúdiš.  Niekedy je zaujímavé pozorovať ľudí, ktorých na horách stretnete. Jedni sa ponáhľajú a chcú dosiahnuť svoj osobný rekord, iní sa prechádzajú vychádzkovým tempom a ďalší si zasa potrebujú všetko nafotiť a viac pozerajú do telefónov ako na krásu okolo seba. Aj tu vidíme isté pokušenie, ktoré nám nedovoľuje zažiť krásu prítomnej chvíle. Stále chceme vidieť čosi nové, stále ísť a nezastavovať sa, stále byť rýchlejší. Aj na našej ceste životom sa môžeme neustále niekam ponáhľať. Naháňanie sa nám stane životným štýlom. Často ani nevieme, okolo akých krás utekáme. A Nepriateľ túto stratégiu veľmi rád používa na nás – ľuďoch dnešnej doby. Ježiš sa v prírode rád zastavil a zobral si tam so sebou aj svojich priateľov. Dovoľ aj sebe zastaviť sa v jeho blízkosti a prítomnosti. Nech ti môže ukázať veci, ktoré sú v tvojom živote a ktoré si doteraz prehliadal. Naučiť sa žasnúť znamená vidieť Boha vo všetkom. Pokušenie byť na nových miestach je spojené s pokušením riskovať. Osobne sa na horách nikdy nesnažím riskovať. Tam, kde je lavínová výstraha, radšej nechodím. Sú však miesta, kde máme pri schádzaní so sebou pre istotu lavínovú výstroj. Vždy sa najskôr spustí dole jeden človek a ostatní ho zhora pozorujú. Robíme to kvôli tomu, aby sme v prípade, že sa odtrhne lavína, mohli privolať pomoc a vyhrabať ho spod snehu. Už nejeden človek sa v horách zachránil preto, lebo mu mal kto podať prvú pomoc a následne privolať záchranárov. Na tomto príklade veľmi jasne vidíme potrebu spoločenstva. Možno sa ti niekedy zdá, že ti je lepšie, keď sa utiahneš do seba, do svojej izby, sebaľútosti či do svojich myšlienok. V takej chvíli vždy stojíš v obrovskom riziku, že ti nemá kto podať pomocnú ruku. Neuver tomu, že teba nik nepochopí a na tvoju situáciu nemá nikto riešenie. Riešenie nájdeš v otvorenosti pre iných. Každé uzatvorenie pred ľuďmi a Bohom ťa vedie k obvineniu seba alebo iných. Ježiš bol na Hore pokušenia pokúšaný ostať sám so svojimi myšlienkami. Diabol sa to snažil zneužiť a podsunúť mu rôzne klamstvá. On to zvládol, lebo veľmi jasne vedel, čo hovorí jeho Otec. Poznal pravdu – a tá mu dala silu zvíťaziť nad pokušením. Nájdi si aj ty vo svojej životnej situácii jeho slová, ktoré ťa budú sprevádzať. Slová, ktoré majú moc vzbudiť v tebe vieru. Slová, ktoré nie sú len pekným klišé, ale majú v sebe silu premeny. V jeho slovách spoznávame jeho milujúce srdce, ktoré je vždy na našej strane. Zároveň prijmi aj ty spoločenstvo iných ako pomoc pri poznaní Božieho hlasu. Boh bude k tebe hovoriť cez ľudí, ktorých ti pošle do cesty. Rád si spomínam na jednu situáciu, ktorá sa stala v čase, keď som sa rozhodoval, či mám vstúpiť do seminára. V jeden večer som stretol na ceste opitého chlapa, s ktorým som sa dal do reči. Nikdy predtým sme sa nevideli, ale on mi po asi dvoch minútach položil ruku na plece, pozrel sa mi do očí a povedal: „Ty musíš byť kňaz.“ Vtedy som vedel, že Boh ku mne prehovoril. Náš Boh nemá obmedzenia. Obmedzujeme ho len my sami, keď odmietame dar spoločenstva, do ktorého nás on vložil. Na záver by som ti do tvojho srdca rád vložil ešte jednu myšlienku. Pamätaj si, že pri každom pokušení stojí na tvojej strane Boh, ktorý ti verí, a tak, ako nepochyboval o tom, že patríš na tento svet, nepochybuje ani o tom, že spolu s ním to zvládneš. Nedaj sa znechutiť pádom, ale pozeraj sa na Ježiša. Práve pokušenie môže byť pre nás miestom posvätenia. Miestom, kde sa rozhodneš pre neho a tvoje srdce sa nanovo očisťuje. Opäť mu svojím rozhodnutím povieš: „Milujem ťa, Ježiš, viac ako hriech a chcem iba teba.“ P. S. Ktovie, prečo máme na Slovensku toľko miest, ktoré pripomínajú Nepriateľa – horský prechod Čertovica, Čertove zuby v Karpatoch, Pekelník v Malej Fatre či Čertova veža a Satan vo Vysokých Tatrách... My však práve na týchto miestach môžeme hľadieť na Ježiša a prosiť o silu v pokušeniach.

  

Mário Brezňan