Je neviditeľná, a pritom jej prácu vidia mnohí. Zabezpečuje kompletnú administratívu P18. Vybavuje takmer všetko - od náramkov až po knihy či tričká. Zoznámte sa s Monikou Kolárikovou, členkou centrálneho tímu P18. V krátkom rozhovore hovorí o svojej službe ale i o tom na čo sa najviac na P18 teší ona.
Pre tých, ktorí ťa ešte nepoznajú skús sa aspoň trochu predstaviť.
Som Monika. Pochádzam z malej dedinky na západe Slovenska. Študujem na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a zároveň som členkou centrálneho tímu P18. Nemám veľa voľného času, avšak ak ho už mám, chodím rada na stretnutia s ľuďmi, s ktorými som dlho nebola alebo naopak chodím na prechádzky do prírody, kde som sama s Bohom.
Akú úlohu máš v rámci centrálneho tímu P18.
V centrálnom tíme mám na zodpovednosť prípravu administratívnych podkladov účtovníčke, vyhľadávanie cenových ponúk a objednávky - od náramkov, ktoré majú účastníci na ruke, až po knihy Odvážny rok. Tak isto plním úlohy, ktoré vyplynú z aktuálnej potreby v tíme, či už ide o odpovedanie na maily alebo iné čiastkové úlohy.
Ako by si zhodnotila súčasnú fázu príprav P18.
V súčasnosti nám vrcholí grafická príprava knihy Odvážny rok, príprava CD s piesňami od rôznych interpretov, ktorí nám ich darovali k Odvážnemu roku, príprava brožúry a ostatných grafických návrhov. Najbližší týždeň ma čaká plno objednávok na všetky materiály, ktoré účastníci dostanú pri vstupe na ubytovanie. Tak isto úzko spolupracujem s registračným tímom a tímom Popoludnia angažovanosti, s ktorými dohadujeme rôzne „miesta angažovanosti“, na ktoré sa budú môcť jednotliví účastníci podľa svojho výberu prihlásiť.
Na čo sa najviac tešíš z programu NSM v Prešove?
Program P18 asi uvidím zo záznamu, ale teším sa na všetkých, ktorí prídu a budú zbierať ovocie toho, čo vyše roka pripravujeme. Teším sa na usmiate tváre mladých ľudí, na spätné väzby a na všetku milosť, ktorá bude cez Pána na nás pôsobiť.
Čo je v tvojej službe najťažšie a ako si sa k nej dostala.
Začnem od konca. V minulosti som bola dobrovoľníčkou v diecéznom centre mládeže, kde bol duchovným správcom otec Ondrej Chrvala. Po skončení mojej služby ma pozval do prípravného tímu Svetových dní mládeže v Krakove. Od vtedy som zostala v Rade pre mládež a univerzity KBS a pomáham pri národných pastoračných projektoch. Asi najťažšie v mojej službe bolo uveriť, že na to mám. Mala som veľký strach, že urobím chybu a preto som mnohé veci kontrolovala niekoľkokrát, čo bolo dosť otravné. Avšak v poslednej dobe sa to lepší. Verím, že dielo Národného stretnutia mládeže P18 je Božím dielom, o ktoré sa stará a mám dôveru, že nás nenechá bez pomoci, aj keď spravíme chybu.
Komunikačný tím P18 / Boris Kollár
