#zdennikadobrovolnika Deň piaty

Deň začíname poradou nášho mediálneho tímu o siedmej ráno. Dnes to celé vypukne. Cítim radostné chvenie pred niečím veľkým. Až večer si uvedomím, ako rýchlo zbehol tento deň.
Po raňajkách utekáme (respektíve ja bicyklujem) na mestský úrad na raňajky s novinármi za účasti mesta. Po tlačovke druhá káva v priebehu polhodiny. I my dobrovoľníci odpovedáme na otázky novinárov, ktorí chcú do svojich príspevkov slová od mladých. (Teda, rozprávam niekoľko minút a vytiahnu z toho jednu vetu.)

Cestou z mestského úradu začíname stretávať prvých účastníkov, zatiaľ rozpačito kráčajúcich mestom. Vraciame sa na hlavný stan, kde necelé dve hodiny na dokončenie ďalšieho čísla Od-vážne. Nečakane to dnes stihneme polhodinu pred deadlinom do tlače. Počas adrenalínovej prípravy čísla mi donesie sestra Julka ešte horúci pirôžtek, nahrám s ňou krátky rozhovor a dostanem vrecúško kávy od sestier. Za sestrami z EXPA zbehnem len s diktafónom, bez mobilu a počítača, čo je vítaná a (ne)čakaná úľava. No nie nadlho.

Rýchlo otočíme obed, oblečieme si dobrovoľnícke tričká a chystáme sa do haly, kde čo-chvíľa začne program. Cestou stretávam množstvo mladých, ktorí prúdia do haly.
Len sa tak prechádzam pomedzi účastníkov a cítim v srdci brutálnu radosť z toho, že sú tu. Sú zhmotnením úsilia dobrovoľníkov. Je to úchvatné. Hala je čoskoro plná a moje srdce je plné radosti z tých, ktorí prišli.

Otvárací ceremoniál je famózny. Máme naň úchvatný výhľad z balkóna, presne oproti pódiu, kde sme všetci novinári zložení. Na javisku je jazierko, s ktorým pracuje celý ceremoniál. Tematika vody a odvahu je ústrednou. A ja si kladiem otázku, ako je to s tou mojou (ne)odvahou a mojím smädom… Odkiaľ čerpám (živú) vodu?

„Strach je nedostatkom lásky. Pred nami nie je stena, ale otvorená Božia náruč,“ víta nás v Prešov župan Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Po úvodných slovách slávime Eucharistiu. Keďže je svätá omša prístupná aj pre nezaregistrovaných, hala sa plní stále viac. Spolu s domácim biskupom Bernardom Boberom koncelebruje omšu približne 150 kňazov. Otec biskup nás povzbudil, aby sme sa nebáli objavovať Boha, žiť s ním a nerozmýšľať, ako sa to nedá, ale ako sa to dá. „Sme stvorení na to, aby sme sa nevzdávali,“ radostne povzbudzoval mladých počas svojho príhovoru, do ktorého zakomponoval mnoho humorných pasáží. Počas kázne sa od sviečok zapáli loďka na jazierku na pódiu. To len tak, aby ste vedeli. 🙂

Po svätej omši sú skupinky a keďže my ako dobrovoľníci skupinky nemáme, dokončujeme články, časopis a všetko, čo treba. Odbehneme na rýchlu večeru a večer sa rozpŕchneme do mesta na (N)Moc modlitby. Moje prvé kroky zamieria na hudobno-slovné pásmo Poetica musica, kde zaznie jedna z mojich obľúbených pasáží z ich piesní: „Veď je toľko vecí, o ktoré môže človek prosiť, ja vyberám si nádej.“ A ja si fakt túžim vyberať nádej… Aj keď o pár minút z františkánskeho kostola odchádzam, zatúžim po tichu… A hoci je deväť miest po celom Prešove plné mladých, n(m)oc modlitby je v plnom prúde, ja bicyklujem mestom plným mladých a v tichu sa modlím ruženec.

A odbicyklujem sa a odmodlím až na internát. Spánok je taký žiadaný a vítaný! Každým dňom viac. No napriek neskutočnej únave mám v srdci radosť a teším sa na zajtra. Na tých všetkých mladých, ktorí prišli. Na to málo, čo môžeme pre nich urobiť, a na žasnutie nad tým, čo všetko pre nich v tomto čase vykoná Boh.

 

Autorka: Zuzana Vandáková
Snímky: Martin Magda st., Andrej Jaško, Peter Basala, Karolína Smolinková, Dominika  Krišová, Evka Košičová

27.07.2018

„Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,30)

Projekt podporený z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja

Kontakt

Rada pre mládež a univerzity KBS

Kapitulská 11,
P.O.Box 133,
814 99 Bratislava 1
mladez@kbs.sk
(médiá na lipiak@kbs.sk)

© Rada pre mládež a univerzity KBS. Všetky práva vyhradené