Po skorej rannej porade nášho mediálneho tímu deň nabral rýchle otáčky. Odbicyklujem si to už na svoje tradičné ranné miesto – do kaviarne. Dnes sa spolu s fotografom Jurajom vraciame späť so šiestimi kávami, aj pre ďalším dobrovoľníkov.
Rýchlo si cestou do haly uchmatnem rožok s lekvárom a bleskovo ho do seba hodím. Chystáme články do novín, na web, čo treba... No cítim, že dnes je únava niekoľkonásobne intenzívnejšia ako po iné dni. Viem, že sa potrebujem zastaviť.
Útržkovito zachytím niečo z katechézy a doobedňajšieho programu popri svojej práci. „Keď sa topíte, dívajte sa na Ježiša Krista,“ povzbudzoval nás bratislavský eparcha Peter Rusnák, ktorý mal dnešnú katechézu s názvom O2H vykročiť. A ja si sama kladiem otázku: V čom sa topím? Popri ťukaní do počítača premýšľam nad potopami vo svojom živote (a srdci).
Napriek dvojitej káve Počas svätej omše zaspím na svojom notebooku a hoci sa ma počas celej omše snažia prebudiť kolegovia štuchaním, vstanem a na podnet: „Ideš na prijímanie?“ Viem, že ho potrebujem. Svojho živého Boha. Bytostne. Totálne. V hale je veľmi vydýchaný a dusný vzduch, dnes viacerí padajú a zdravoťáci sú v jednom behu.
Únava dosiahla už svoj strop a tak som popoludnie angažovanosti strávila aktívnym oddychom – výdatným spánkom. Nechám sa poslušne odviesť na internát a poslúcham príkaz na oddych. Dnešok je viac o tom, ako sa učím prijať, že aj cez moju slabosť a nevládnosť môže Pán pôsobiť. (A ticho v srdci dúfam, že aj pôsobí. Minimálne na moju pokoru. Tej nie je nikdy dosť.)
A neskôr sa prežívam riadnu vďačnosť za to, že môžem ísť na sfilmovanú krížovú cestu v mestskom amfiteátri. Dnes ako účastník s príkazom – nepracuj! Užívam si to vskutku plnými dúškami. Otec biskup Marek Forgáč nás vo svojich zamysleniach vyzýva, aby sme sa nebáli hlboko ponoriť do utrpenia. Že aj búrlivé more má svoje breh, kde nás čaká Ježišova ruka a niet takej vody, ponad ktorú by Pán neprešiel.
Premýšľam nad tým, či sa na týchto miestach už niekedy ľudia verejne (alebo aspoň v srdci) modlili... A nad tým, aká je to sila, že sa tu dnes večer modlí viac ako štyritisíc mladých ľudí. Milosť premodlievať miesta, na ktorých sa zrejme bežne nemodlí...
Služba dobrovoľníctva je nádherná, ale aj pri nej musíme niekedy prijať svoje limit a nevládania a nejsť do (seba)zničenia. Nezničiť sa, ale celá sa stráviť v l(L)áske.
Pokojnú noc a vytrvalosť v dobrom!
Autorka: Zuzana Vandáková
Snímky: Martin Magda st., Andrej Jaško, Peter Basala, Karolína Smolinková, Dominika Krišová, Evka Košičová
