Štandardná ranná porada o siedmej rozdeľuje úlohy počas dňa a my sa zas vydávam každý po svojom. Zvyčajná ranná trasa na bicykli, vojdem do kaviarne a čašníčka s úsmevom: „Doppio s mliekom?“ „Áno, ale aj ďalšie tri cappucina,“ odpovedám rovnako radostne. Hoci máme spočiatku túžbu piť kávu z normálnej sklenenej šálky, rozdielna cena nás odradí a vezmeme si kávu so sebou (za parádnych 0,85 €) a sadneme si na lavičku v ešte zatvorenej reštaurácii.
Dominika Gurbaľová popri svojich piesňach v rámci doobedňajšieho programu hovorí: „Naše najväčšie dno je Božia ruka,“ a ja túžim na tomto dne plne spočinúť. Hovorí, že si nechceme kopať vlastné studne, ale chceme piť jedine z toho prameňa, ktorým je Ježiš. V O2H-e ísť proti prúdu nás otec biskup Stolárik pozýva, aby sme sa nebáli ponoriť svoj život do vody – do Ježiša Krista, živej vody. Viac som akosi nezachytila, pokračujeme naďalej v práci aj uprostred programu. No dnešok je pre mňa kľúčový. Učím sa zriekať svojich predstáv. S túžbou dať sa plne k dispozícii Pánovi. Ale nie tak, ako chcem ja, ale ako chce on. Uznávam, moc mi to nejde.
Dnes máme miesto svätej omše gréckokatolícku liturgiu a ja zas zalomím na svojom notebooku. Po hodine sa zobudím stŕpnutá, ale vcelku oddýchnutá a schopná pokračovať ďalej. Obedy máme v reštauráciách a keďže sa nám podarí dostať z haly medzi prvými, dostávame sa na obed bez čakania.
Dnešok je plný zasvätených osôb. A to nielen na EXPE, ktoré je vskutku predstavením odvahy v rôznych spôsoboch – napríklad kapucíni i saletíni mali odvahu vyspovedať sa, verbisti ponúkali pečené africké červíky, kráčalo sa cez lávku po vode, ponúkali sa Božie slovká, predstavovali najrôznejšie rehole, hnutia i semináre.
Po zastávke v cukrárne s našou zvolenskou mládežou, parádnom koláčiku i kávičke (v normálnej šálke! :)) prechádzame v pokoji celým EXPOM. Nechávame sa oslovovať jeho protagonistami, zbierame myšlienky, ktorých mám plný batoh, ale aj originálne darčeky, ktoré si pre nás zasvätení pripravili.
Medzi nami sú dnes citeľne prítomní biskupi. V cukrárni stretávame otca biskupa Sečku, ktorý sa nám srdečne prihovára, keď vychádzam z potravín, osloví ma otec biskup Haľko a prehodíme pár slov, pri večernej kofole sedí vedľa nášho stole otec biskup Galis a otec arcibiskup Zvolenský. Sú celý deň zamiešaný medzi nás a sme za to naozaj veľmi vďační.
Posledné číslo newslettra sme odoslali práve do tlače a ja bicyklujem Prešovom. V srdci mi znejú slová piesne: „Úloha skončila, ty si víťazom...“ A stále viac si uvedomujem, že aj to, čo robím, čím prispievam, moja práca, nie je o mne, ale o Pánovi. Že sa to má (a chcem, aby sa) celé točilo okolo neho, a nie okolo mňa a mojich darov či schopností (alebo aj neschopností a slabostí). A že aj služba je milosťou a darom.
Večernú vigíliu trávim chvíľu vo vnútri, chvíľu na čerstvom vzduchu, v hale je kus nedýchateľný vzduch. Na jej konci sa dostanem k prameňu milosrdenstva a načerpám vo sviatosti milosrdenstva. A hoci je ten čas náročný a prvýkrát aj plná sĺz, predsa je viac plný milosti.
Vďaka ti, dobrý Bože!
Autorka: Zuzana Vandáková
Snímky: Martin Magda st., Andrej Jaško, Peter Basala, Karolína Smolinková, Dominika Krišová, Evka Košičová, Andrea Pučíková
