Vykročila som do nového dňa a užívam si pohľad na krásne kvety navôkol. Tentokrát kráčam sama a hľadám si vlastnú cestu do hlavnej haly. Po chvíli sa pýtam okoloidúcich odvážnych pútnikov, aby ma usmernili ako ďalej. Podarí sa mi dostať do haly práve včas, aby som sa mohla pridať k spevu gréckokatolíkov. Po rannej modlitbe sa k nám prihovára otec biskup Rusnák a hovorí nám o tom, že my chceme víťazstvo podľa vlastných predstáv, ale Boh nám ukazuje víťazstvo lásky na kríži. Zároveň nás pozýva odvážne vykročiť a v tomto duchu sa nesie celý dnešný deň.
Po prednáške sa vraciam naspäť na ubytovanie, lebo som si zabudla školskú pomôcku, ktorá sa dnes bude zbierať pre deti zo sociálne slabších rodín. Na skupinku prichádzam síce neskôr, ale aspoň som si už našla cestu, ako sa rýchlo dostanem na školu, kde bývam.
Počas svätej omše mi začína byť zle a tak vychádzam z veľkej haly, aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu. Som vďačná za každú ponúknutú vodu či povzbudenie ľudí okolo. Vravím si, že to musím vydržať a kráčam k svojej skupinke, s ktorou idem do Občianskeho združenia Barlička. Po ceste sa modlím, aby sa mi uľavilo a mohla som tak slúžiť. Pán to zobral doslova a po chvíli mi je lepšie.
Spoznávam sa s usmiatou rehoľnou sestrou, ktorá mi je veľkou oporou. V Barličke sa stretávame so zvedavými seniormi, ktorí sú plní očakávaní, čo spolu s nami zažijú. Rozdelíme sa do dvojíc – dobrovoľník a senior – a spoločne pracujeme na rôznych aktivitách. Po jednej z nich sa pýtam svojej spoločníčky, ako sa jej táto úloha páčila. Odpovedá mi s úsmevom: „Páčila sa mi, aj keď som tam občas napísala voloviny.“ Obidve sa začneme s chuťou smiať a tešíme sa zo vzájomného obohacujúceho času.
Asi po dvoch hodinách som sa opäť začala cítiť zle a tak odchádzam spolu so zdravotníčkou na ubytovanie. Učím sa pokore a prijímam lieky a idem spať. Keď sa prebúdzam, som vďačná za sucháre, ktoré mi doniesla kamarátka. S veľkou túžbou chcem ísť na krížovú cestu, ale telo ma ešte neposlúcha tak, ako by som chcela.
Som vďačná za to, že vďaka kamošom z telky môžem byť na diaľku v modlitbe spojená s účastníkmi v amfiteátri. Odchádzam spať a dúfam, že zajtra budem vládať viac.
Autorka: Mária Pacalajová
