Skoro ráno som vstala a pobalila si posledné veci. Nielen moja cesta dnes smeruje až na ďaleký východ – do Prešova na Národné stretnutie mládeže P18. Predtým som už zažila podobné stretnutia v Poprade a Krakove, takže v radosťou a očakávaním nastupujem do vlaku. Usmievaví mladí, vyzbrojení karimatkami, postupne zapĺňajú celý vlak. Netrvalo dlho a už si vyspevujeme všetci spoločne cez ľudovky až po gospelové piesne. Začínam si užívať atmosféru stretnutí mladých, keď sme si všetci rovní. Po dlhej ceste napokon vystupujeme v Prešove.
Som tu po prvýkrát a mesto ma zaujalo svojimi historickými budovami a špecifickým čarom. Program začína uvítacím ceremoniálom, počas ktorého má zimomriavky na chrbte. V srdci mi znie pieseň od Poetica Musica: „Živej vody mi daj, nech nie som smädná a prázdna jak doteraz...“ A práve to vnímam ako dôvod, prečo som sem mala prísť – potrebujem načerpať Živú vodu. Potom nasleduje svätá omša, kde nás otec biskup Bober povzbudzuje, aby sme sa nebáli byť odvážnymi. Záver dňa patril skupinkám a napokon oddychujem počas modlitby taizé v Božej prítomnosti.
autorka: Mária Pacalajová
