Ráno sa zobúdzam napriek náročnej noci celkom dobre vyspatá. Začínam deň s UPECE-čkármi spoločne, chváliac Pána v prvých slnečných lúčoch. Po krátke skúške ideme do františkánskeho Kostola sv. Jozefa, kde sa spolu s otcom arcibiskupom Zvolenským spájame na ranných modlitbách.
Presúvame sa do športovej haly, kde pokračujeme svedectvami o odvážnych ľuďoch ako Titus Zeman, Anka Kolesárová a Janko Havlík. Don Majo nás pozýva k veľkému potlesku pre najodvážnejšiu ženu – Matku Máriu, a tak sa stávam svedkom môjho prvého standing ovation pre Maminu :). Nasleduje príhovor o. biskupa Stolárika, v ktorom nás volá spolu s Ježišom a Máriou ohlasovať vo svete správu: „NEBOJTE SA!“
V skupinkách si vyrábame papierové loďky a píšeme na ne oblasti, v ktorých chceme odvážne vykročiť proti prúdu. Potom ich spoločne prinášame ako obetný dar do jazierka na pódiu. V rámci svätej liturgie otec arcibiskup Babjak hovorí, že hoci naše loďky zatiaľ na jazierku stoja, verí, že sa aj pohnú správnym smerom. Myslím, že v to dúfame aj my, mladí.
Po skončení liturgie rozmýšľam, kam pôjdem na obed, ale Pán sa o mňa aj v tejto situácii postaral – zavolala mi kamarátka, že má pre mňa voľný lístok a ja sa už teším na obed. V poobedných hodinách sa s kamarátmi presúvam na kávu a EXPO povolaní na hlavnom námestí. Sú tam naozaj zaujímavé stánky a rehoľníci sú dôkazom toho, že majú dostatok kreativity a odvahy, aby pre nás pripravili bohatý program. Stretávam sa rôznymi kamarátmi, robím jednu z najodvážnejších vecí v mojom živote – ochutnávam vyprážanú húsenicu – bola to zaujímavá (pa)chuť a tiež sa pripájam k spontánnemu tancovaniu mladých pred pódiom. Atmosféra zase raz veľmi podobná Svetovým dňom mládeže.
Pri večernej modlitbe, ktorú sprevádzala Rieka života, mám náročný, no zároveň požehnaný čas s Pánom. Po dni plnom zážitkov a dostatku slnečných lúčov odchádzam spať a načerpať sily do nového dňa.
Autorka: Mária Pacalajová
